Svetlo a vyžarovanie
Svetlom rozumieme elektromagnetické žiarenie, ktoré vyvoláva v ľudskom oku svetelný vnem, čiže je viditeľné. Ide pritom o žiarenie s vlnovou dĺžkou medzi 360 a 830 nm, teda len o nepatrnú časť nám známeho spektra elektromagnetického žiarenia.
Svetelný tok: Ф
Jednotka: lumen [lm]. Svetelný tok Ф udáva, koľko svetla celkovo vyžiari svetelný zdroj do všetkých smerov. Je to svetelný výkon, ktorý je posudzovaný z hľadiska citlivosti ľudského oka.
Svietivosť: I
Jednotka: candela [cd]. Svetelný zdroj vyžaruje svoj svetelný tok obyčajne rôznou silou do rôznych smerov. Intenzita svetla vyžarovaného v jednom určitom smere sa označuje ako svietivosť I.
Intenzita osvetlenia: E
Jednotka: lux [lx]. Intenzita osvetlenia E udáva pomer dopadajúceho svetelného toku k osvetlenej ploche. Intenzita osvetlenia 1 lx znamená, že svetelný tok 1 lm dopadá rovnomerne na plochu 1 m2.
Jas: L
Jednotka: candela na štvorcový meter [cd/m2]. Jas L svetelného zdroja alebo osvetlenej plochy je rozhodujúci pre vnímanie svetla.
Merný svetelný výkon: η
Jednotka: lumen na Watt [lm/W]. Merný svetelný výkon η udáva, s akou hospodárnosťou je dodávaný elektrický príkon premieňaný na svetlo.
Teplota chromatickosti
Jednotka: kelvin [K]. Teplota chromatickosti svetelného zdroja sa definuje porovnaním s tzv. „čiernym telesom” a znázorňuje sa v „Planckovej krivke”. Ak sa zvýši teplota „čierneho telesa”, zväčší sa v spektre podiel modrej zložky a podiel červenej zložky sa zmenší. Žiarovka s teplým bielym svetlom má napr. teplotu chromatickosti 2 700 K, žiarivka so svetlom podobným dennému cca 6 000 K.
Farba svetla
Farba svetla je veľmi dobre popísaná teplotou chromatickosti. Rozlišujú sa tri hlavné skupiny: teplá biela (Warm White) < 3 300 K, denná biela (Daylight) 3 300 – 5 000 K, studená biela (Cool White) > 5 000 K. Napriek rovnakej farbe svetla môžu mať svetelné zdroje v dôsledku spektrálneho zloženia svojho svetla veľmi rozdielne vlastnosti podania farieb.
Podanie farieb alebo CRI index
V závislosti na mieste použitia a účelu osvetlenia by malo umelé svetlo pokiaľ možno čo najviac zaručovať správne vnímanie farieb (ako pri prirodzenom dennom svetle). Vlastnosti podania farieb svetelného zdroja sa vyjadrujú v stupňoch „všeobecného indexu podania farieb” - Ra. Index podania farieb označuje mieru zhody farby telesa s jeho vzhľadom oproti porovnávacím svetelným zdrojom (referenčný svetelný zdroj). Pre určenie hodnoty Ra sa určuje skreslenie 8 skúšobných farieb normovaných v DIN6169, ku ktorému dôjde, keď sú skúšobné farby osvetlené skúšaným, resp. referenčným svetelným zdrojom. Čím menšia je odchýlka, tým lepšia je vlastnosť podania farieb skúšaného svetelného zdroja. Svetelný zdroj s Ra = 100 ukazuje všetky farby optimálne ako pod referenčným svetelným zdrojom. Čím menšia je hodnota Ra, tým horšie sú farby podávané.
Najdôležitejšie vzorce svetelnej techniky:
Svietivosť I [cd] = Svetelný tok Ф [lm] / Priestorový uhol Ω [sr]
Intenzita osvetlenia E [lx] = Dopadajúci svetelný tok Ф [lm] / Osvetlená plocha [m2]
Jas L [cd/m2] = Svietivosť I [cd] / Pozorovaná svietiaca plocha [m2]
Merný svetelný tok η [lm/W] = Vytváraný svetelný tok Ф [lm] / Dodávaný elektrický príkon [W]
